Predmety, vône, pocity, spomienky. To podstatné čo ostalo vo mne. Nikdy to len tak neodletí. Je to vo mne a ja stým budem žiť. Učím sa stým žiť. Nezabúdať na to. Je to súčasť mňa. Každá strata nás bolí. Každá strata nás však robí silnejšími. Ja som silnejšia. Viem, kto som a nebojím sa skúšať čo dokážem. Viem, že to čo bolo už nikdy nepríde. Každý si žijeme iný život. Každý si žije svoje šťastie. Som šťastná, že to viem. Šťastie som našla aj vďaka sebe. Svojim názorom, svojím presvedčeniam, svojím smerovaním. Je to to podstatné. Som šťastná aj vďaka mojim anjelom. Mám svojich anjelov, ktorí mi pomohli a pomáhajú všetko prekonať. Usmievajú sa na mňa. Dodávajú mi odvahu. Odvahu robiť rozhodnutia. Stoja pri mne. Objímajú ma. Pozerajú sa na mňa a v ich pohľade viem prečítať, že ma majú radi a že sú tu pre mňa. Milujem svojich anjelov. Podali mi ruku keď som ju potrebovala. Pre mňa to podstatné ostalo. Ostala som ja, ostali moji kamaráti, ostali moje pocity. To podstatné čo ostáva sme my a náš pohľad na život. To ako vnímame prežívame seba. Môžeme považovať sa podstatné šťastie, ale ak ho nevieme prežiť unikne nám. Môžeme byť zdravý, ale ak si to nevieme vážiť ubližujeme si. Môžeme mať lásku ale ak sa o ňu nevieme starať odletí. Môžeme mať úspech, ale ak ho nevieme prežiť vytratí sa. Môžeme mať všetko na svete čo považujeme za podstatné, ale ak nemáme seba nevieme prežiť okamihy života. To podstatné je to ako sa pozeráme na seba a na svoj život. To podstatné je to ako žijeme.
15. máj 2012 o 23:39
(upravené 15. máj 2012 o 23:52)
Páči sa: 0x
Prečítané: 712x
To podstatné ostáva
Často sa zamyslím. Môžu ma rany života stále prenasledovať ? Alebo som im už nadobro unikla ? Čo po mojich ranách ostalo?
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)